Raz mi povieš,
že vrchy najvyššie
boli len začiatkom
celej tej nádhery,
ktorou Ty, Bože, si.

A všetko toto tu
je darom nakrátko,
ktorý sme my ľudia
na chvíľu poniesli.

Že vedieť milovať
je bozkom neba
so zemou
a že tou láskou
je dobré nechávať
sa premôcť.

Nana ná nana, nana ná nana,
kým mi to povieš,
ja vyslovím ešte sto viet,
nana ná nana, nana ná nana,
srdce moje vie,
že raz mi povieš.

Že tí, čo odišli
ku Tebe prirýchlo,
že s Tebou čakajú,
kým sa zas stretneme.

Že ticho mlčalo,
aby sa nadýchlo
v nový deň s niečím,
čo pochopiť nevieme.

Voňavé rána na notách prírody
utkal si pesničku, ktorou si premieňal
v zázraky to, čo iný by zahodil
a že si takúto vždycky chcel presne mňa.

Nana ná nana, nana ná nana,
kým mi to povieš,
ja vyslovím ešte sto viet,
nana ná nana, nana ná nana
a srdce moje vie,
že raz mi povieš.

Povieš mi, že sa vždy oplatí dopriať,
že vtedy radosť sa násobí,
niekedy stačí odovzdane postáť,
viem, že si so mnou v každom období.

A že si so mnou, aj keď ja s Tebou nie,
že po každej tme prichádza svitanie,
že stratení budú nájdení
a ako v nebi, tak i na zemi.

Nana ná nana, nana ná nana,
kým mi to povieš,
ja vyslovím ešte sto viet,
nana ná nana, nana ná nana
a srdce moje vie,
že raz mi povieš.

Nana ná nana, nana ná nana,
kým mi to povieš,
ja vyslovím ešte sto viet,
nana ná nana, nana ná nana,
raz mi povieš,
že už je všetko nové.