Nie vždy sa nájdu dvaja, ktorí sa nájsť chceli
niekedy pri oltári niekedy pri posteli
skončí sa najväčšia z lások

...a potom svetom blúdia, ako telá bez duše
otázniky nad sebou nemáš kam by si ušiel
pred najväčšou z lások

K zemi zráža nás s rukami v okovách
hlavu v oblakoch reťaze na nohách
slabí v nej padáme modlíme sa nech vstaneme zas
veď Tebe láska stvorení sme na obraz

...a potom zamotaní rozchody, udobrenia
zostávame tí istí aj keď sa časy menia
pre tú najväčšiu z lások

Tie krásne stavy tela a smutné stavy duše
vždy plače ten čo zostal a nie ten čo ušiel
od tej najväčšej z lások