1.
A jo hlopiec vyhovaný na skale, nebojim še nijakego guraľe.
Guroľ muj brat guroľka i šostrička, guroľka nos vyhovala mamička.
2.
I tatuša mum guraľa dobrégo neboji še vycišpana žodnégo.
Bo vycišpán lepi še i maľuje i guroľske šumne dživče ľubuje.
3.
Mušiš še Ty vysič pán dobre trimač, keď Ty fceš guroľske dživče ľubúvač.
Bo guroľe hlopci ta jak topoľe orajum po pod Tatry tvarde roľe.
4.
Popod Tatry žimná voda učeko a na Tatraf duje viater daľeko.
Dúje dúje z viečora i zarana guroľ hlopiec zo Slovienska obrána.
5.
Teraz sobie všicke rinky podome slovanske brača še nazyvume.
Či Slováci, Poľaci, Česi, Rusi keď my viedno nifto še bač nemuši.